Lipa ma akoby obalila do ochranného a bezpečného vajíčka

Opustiť vzťah skoro po 11 rokoch a pár dní pred neistým obdobím pandémiou a k tomu si hľadať nový domov, to človek tak opatrný ako ja zámerne nenaplánuje. Ani keby mu niekto sľúbil domček na samote u lesa. A do toho som si ešte „zavolala na pomoc“ esenciu lipy, o ktorej už teraz môžem povedať, že spomaľuje a umožňuje jasné precítenie seba samotného. 

 

Často sa ocitám akoby v nejakom starom čierno-bielom filme, ktorý nemá začiatok ani koniec, a ani žiadny dej…Na všetko sa mi zdá, že mám nekonečne veľa času, to asi preto, aby som dostatočne mohla precítiť a uvedomiť si, čo pres svoj bezpečný život potrebujem a ako veľmi som schopná zabezpečiť si to sama. No a tieto dni ako korunka krásy toho všetkého prichádza pochopenie niečoho, čo sa zdá byť tak veľmi dôležité ako je vzduch, ktorý dýchame, či voda, ktorú pijeme. Namiesto hlasu kritika v sebe počujem často vetu: „Ja som ten zdroj všetkého, čo pre svoj spokojný a kľudný život potrebujem. Všetko, čo potrebujem, už mám, dostala som to pri narodení do vienka, len to potrebujem znovu objaviť. Viem si dať lásku, bezpečie, kľud a istotu. A to, čo príde z vonku, za to vďačne ďakujem a v prípade potreby prijímam.

Môžem teda povedať, že lipa ma akoby obalila do ochranného a bezpečného vajíčka, zároveň však musím rešpektovať tempo a rýchlosť, na ktoré som nikdy nebola zvyknutá. Tiež odpočinku a kvalitného spánku zisťujem, že potrebujem oveľa viac ako som bola zvyknutá. 

 

Nebyť esencie dubu, tak sa k lipe nedopracujem. S dubom som sa naučila určiť si hranice a vymedziť sa, urobiť rozhodnutia, ktoré mi do života vniesli samostatnosť. Dub mi vyplnil miesta, ktoré kedysi dávno zostali prázdne, keď ma ako malé batoľa opustil otec. Vďaka dubu som našla odvahu nájsť si cestu k lipe. :-)

 

A.